reality show

Neviem, či sa niektorý z tvorcov reality show zodpovedne zamyslel nad tým, do akej miery môže takýto program ovplyvniť správanie a konanie mladých ľudí. Prečo práve mladých? Všetci dobre vieme, že je to práve táto veková kategória, ktorá ich s obľubou pozerá. Upozorní ich však niekto na to, že ide iba o show a že v reálnom živote by to takto fungovať nemalo?

Ak sa pozeráte na tie najsofistikovanejšie eskamotérske čísla veľkých mágov, pri ktorých vám behá mráz po chrbte, určite budete počuť upozornenie, aby ste to doma v žiadnom prípade neskúšali. Je to nebezpečné. Na negatívny dopad reality show však nikto našich potomkov neupozorní. Aký vzor im pre ich budúci partnerský život poskytuje projekt Hotel Paradise? Ktorý z nižšie uvedených modelov si na základe spomínanej relácie predstavili?

Prvý model:

Matka udržiava oheň v jaskyni, otec loví mamuta, potomok s malým kyjačikom skáče okolo ohňa.

Druhý model:

Vetrom ošľahaný, statočný bojovník sa po dvanásť rokov trvajúcej vojne vracia k manželke, ktorá ho víta so sedemročným synom. Hlava rodiny (potomok takmer dvestoročnej dynastie) ani na chvíľu nezapochybuje o otcovstve, i keď ten malý ešte aj kríva ako kastelán hradu. Nuž ale rod treba zachovať. Dieťa si to zapamätá. Pre zachovanie rodu je rodina prvoradá.

Tretí model:

Pre dobu cisára Napoleona bolo priam spoločensky žiaduce mať milenku. Uznanlivý cisár tejto módnej vlne flexibilne prispôsobil aj vtedajšie zákony. Takže o nevere sa nedalo hovoriť, pokiaľ manžel nepriviedol milenku do spoločnej domácnosti. Aby ani úbohé manželky neprišli skrátka, otcom dieťaťa narodeného počas trvania manželstva bol vždy manžel, i keby bolo dieťa šikmookým černoškom.

Štvrtý model:

Neviem, či to platí pre vidiek všeobecne, ale na slovenskej dedine sa len výnimočne uzatvárali manželstvá z lásky. Vždy sa spájali majetky, role, lúky. Dôvodom bola potreba zveľadiť hmotné statky tak, aby rodičia dokázali uživiť svojich potomkov. Aby im mali čo zanechať.

Piaty model:

V kapitalistickej, zahnívajúcej spoločnosti, ktorá vykorisťovala ľudí, sa otec stará o financie a matka je domáca. Veľmi často (i keď nejde o milionárov) má poruke slúžku. Dieťa dostane vzdelanie na prestížnych školách, má súkromných učiteľov a vie, že sa má stýkať len so seberovnými. Podľa hesla „vrana k vrane sadá“.

Šiesty model:

Ten socialistický, v ktorom hlava rodiny už nestačila zarobiť dostatok financií, a tak do zamestnania nastupuje i domáca pani a stáva sa, chtiac nechtiac, emancipovanou ženou. Ráno vystrelí ovešaná detičkami na MHD, cestou ich odloží v predškolskom zariadení alebo v škole a dobehne do zamestnania, kde dostáva podstatne nižšiu mzdu ako muž za rovnako odvedenú prácu. Uvedomujúc si svoju hodnotu, poobede absolvuje ranný maratón ešte raz, ale v obrá-tenom slede. Cestou sa zastaví v obchodoch a svoj imidž si vylepší niekoľkými nákupnými taškami. Doma ju čaká druhá smena.

Nech sa už obraz partnerských vzťahov akokoľvek vyvíjal a, samozrejme, menil podľa aktuálnej spoločenskej situácie, určite mi dáte za pravdu, že rodičia boli autoritou v očiach detí a z ich strany bola vždy prítomná úcta, poslušnosť a aspoň aké – také slušné správanie…

Prečo som sa tak zoširoka zamerala na vzťah muža a ženy? Ako som už v úvode naznačila, zaujíma ma, do akej miery spájajú mladí ľudia mediálne
produkty so svojím životom.

Nebudeme si nahovárať, že náš zákaz sledovať niektorý z programov deti skutočne dodržia. Hlavne, ak ide o program vysielaný/reprízovaný v poobedňajších hodinách. Ktorý z chalanov by sa nepozrel na dobrú babu, „kosť“ s tými veľkými prednosťami, na jej tanečné kreácie pred bazénom či nadvihujúci sa paplón v spálni. Prečo by „kočky“ nehodnotili vypracovanú, svalnatú hruď, široké plecia, pevný zadok mužov? Fantazírovať, domýšľať si, tvorivo pristupovať k téme, to áno. Téma vzťahov by však nemala byť prezentovaná takýmto dehonestujúcim spôsobom.

Toto nie je tá správna cesta ako z nich vychovať citovo zrelých jedincov, schopných lásku dávať i prijímať. Alebo z nich chceme vychovať len prázdne, plytké stvorenia, chudobné duchom, povrchné a sebecké príšery?

Čo nám show Hotel Paradise prezentuje? Stretnú sa štyri dvojice mladých ľudí, ktoré majú utvoriť páry. Existujú rôzne vyraďovacie úlohy, nezvládnutie ktorých selektuje k víťazstvu sa blížiaci pár, prípadne jedinca. Keďže finančná odmena je pre našinca závratná, aktéri strácajú zábrany, ostýchavosť i vlastnú dôstojnosť. Vidina veľkých peňazí na celej čiare vyhráva.

Čo však vníma dieťa a nakoniec i dospelý človek? Aký odkaz, ponaučenie nám autori produktu odovzdávajú? To nič, že máš pred sebou pár, dvojicu. Ak niekoho z dvojice chceš, vezmi si ho za každú cenu. Neber ohľad na ostatných. Existuješ len a len ty sám. Ak neporazíš, budeš porazený. Jednoduchý zákon džungle. Žiadna vzájomná úcta či rešpekt, ohľaduplnosť, ľudskosť, nulová úcta voči sebe (čo už súťažiaci dokázali tým, že účinkujú v takejto show). Samé falošné výroky, pretvárka, presne podľa hesla: „Účel svätí prostriedky.“

„Urobila som všetko, aby som sa sem dostala.“ To bol výrok jednej z účinkujúcich, pričom dôraz kládla na slovo všetko. Takže čo všetko urobí preto, aby sa v súťaži udržala, netreba komentovať.

Potom sa my, rodičia, učitelia, psychológovia, čudujeme, kde sa v tej našej mládeži berie toľko bezohľadnosti, sebectva, agresivity. Nedokážu pochopiť, prečo chlapec nožom dobodal priateľku, ktorá ho opustila, prečo zabil a zakopal dievča, s ktorým randil dva roky. Veď sa len nechcel vzdať toho, čo mu patrí, resp. patrilo. Je to skutočne také nepochopiteľné a neočakávané? Budeme ešte dlho podceňovať vplyv podobných programov na správanie sa mladých, na ich životné postoje?

Skúste osloviť mladého človeka, aby vám uvoľnil miesto v MHD. Ja na to odvahu nemám. Moja generácia sa aspoň tvárila, že starenku nevidí, a pozerala sa von oknom. Dnešná mládež sa na vás bude usmievať: „Veď ja som si sadol prvý, tak čo riešiš, starena!“

Ak už majú byť podobné relácie súčasťou programovej štruktúry, tak určite nie v popoludňajšom vysielacom čase. Láska je cit, ktorý hýbe svetom, píše dejiny, tvorí legendy. V kútiku srdca každý z nás túži prežiť skutočný, zmysluplný vzťah. V kútiku srdca i tá cynická mládež chce byť aspoň na chvíľu Rómeom a Júliou. Doprajme im to. Naučme ich prejavovať city a nepovažovať to za slabosť. Vysvetlime im, že prezentovaná promiskuita do hodnotného života nepatrí, že to nie je správne. Povedzme im, že k životu patria aj prehry. Prehrať  však neznamená byť zbabelým alebo neschopným. Téma partnerských vzťahov si vyžaduje citlivý, kultivovaný prístup. A preto verme, že reality show tohto typu bude na televíznej obrazovke skôr výnimkou ako pravidlom. Bude vnímaná skôr ako výstraha a nie ako návod alebo vzor pre život.

Z etického hľadiska by bolo žiaduce vysvetliť, že reality show je od začiatku do konca presne zinscenovaná a do detailov premyslená relácia, ktorá sa len „tvári“ ako reálna. Ktorá sa snaží prezentovať nalinkovaný scenár ako prirodzené plynutie deja a vývoj situácie ako jediný možný.

Dúfajme, že zo súčasného posttelevízneho obdobia sa dokážeme vrátiť k neo- až paleotelevíznej fáze, ako výstižne definoval jednotlivé etapy vývoja televízneho vysielania spisovateľ a filozof Umberto Eco.

soňa molnárová